Čau-čau

Všeobecná charakteristika

Čau-čau patrí medzi najstaršie psie plemená na svete a pochádza z Číny, kde slúžil ako strážca, ťažný pes aj poľovník. Na prvý pohľad pôsobí ako plyšová hračka vďaka hustej dvojitej srsti a nahnevanému výrazu tváre, no jeho povaha je presný opak roztomilého vzhľadu. Je to samostatný pes, ktorý sa neusiluje zavďačiť sa a k cudzím ľuďom sa stavia s odstupom. Kto hľadá psa, ktorý sa rád túli na každého návštevníka, sklame sa – čau-čau si city vyberá a prejavuje ich úsporne.

Pre koho je čau-čau vhodný

Toto plemeno sa nehodí pre začiatočníka ani pre domácnosť, ktorá čaká poslušného rodinného psa ochotného plniť príkazy. Čau-čau sa viaže na jedného človeka a k ostatným členom domácnosti zostáva rezervovaný, niekedy aj chladný. Nemá vnútornú potrebu páčiť sa, takže motivácia pochvalou alebo pamlskom funguje inak než pri retrieveroch alebo bíglovi – výcvik si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť bez očakávania nadšenej spolupráce. Hodí sa skôr skúsenému majiteľovi, ktorý rozumie psej reči tela a nepotrebuje od psa neustále potvrdenie náklonnosti. Ak zvažuješ prvé plemeno, radšej nahliadni do zoznamu plemien pre neskúsených chovateľov – čau-čau tam nepatrí.

Vzhľad



Kŕmenie



Zdravie



História

Pes váži 25 – 32 kg a meria 48 – 56 cm, sučka je drobnejšia (20 – 27 kg, 46 – 51 cm). Najnápadnejším znakom plemena je modročierny jazyk, ktorý nemá žiadne iné bežné plemeno. Zadné nohy má takmer rovné, s minimálnym uhlom v kolennom kĺbe, čo mu dáva charakteristickú strnulú, kolísavú chôdzu pripomínajúcu chodenie na chodúľoch. Hustá dvojitá srsť môže byť hladká alebo drsná, vytvára okolo krku výraznú „hrivu“ a spolu s hlbokým, mierne zamračeným pohľadom dotvára jeho typický vzhľad.

Čau-čau nepatrí medzi plemená s vysokými energetickými nárokmi, takže krmivo treba dávkovať podľa jeho nižšej aktivity, inak rýchlo priberie. Kvalitné krmivo prispôsobené veku a veľkosti mu pomôže udržať zdravé kĺby, čo je pri jeho stavbe zadných nôh dôležité. Viac o výbere vhodného krmiva nájdeš v článku krmivo pre psa. Čerstvá voda musí byť dostupná stále, najmä v teplých mesiacoch.

Medzi hlavné zdravotné riziká čau-čau patrí dysplázia bedrových kĺbov, ktorá súvisí práve s nezvyčajnou stavbou zadných končatín. Časté je aj entropium, teda zavinutie viečka dovnútra, ktoré dráždi rohovku a bez zákroku môže spôsobiť trvalé poškodenie oka. Hustá dvojitá srsť ho robí náchylným na prehriatie – v lete potrebuje tieň, dostatok vody a pohyb presunutý na ranné a večerné hodiny, keď nie je horúco. Pri výbere šteňaťa sa oplatí trvať na vyšetrení bedrových kĺbov a očí u rodičov, pretože oba problémy sa dedia.

Čau-čau pochádza z Číny a patrí medzi najstaršie známe psie plemená, jeho stopy sa spájajú s obdobím spred viac než dvetisíc rokov. Používal sa ako strážny pes, ťažný pes v chladných oblastiach aj ako lovec, v niektorých obdobiach čínskej histórie aj na iné účely, o ktorých sa dnes chovatelia zmieňujú len okrajovo. Na západ sa dostal až v 19. storočí a rýchlo si získal popularitu vďaka nezameniteľnému výzoru. Jeho pôvodná povaha nezávislého pracovného psa sa v modernom chove zachovala takmer bezo zmeny.

Povaha

Čau-čau je povahovo netypický pes v porovnaní s väčšinou obľúbených plemien. Je samostatný, rezervovaný a väzbu si vytvára prevažne k jednému človeku, ktorého považuje za svojho. K ostatným ľuďom v domácnosti aj k návštevám zostáva odmeraný, nie útočný, len chladný a nezáujmový. Nemá potrebu zavďačiť sa, čo z výcviku robí úplne inú disciplínu než pri zlatom alebo labradorskom retrieveri – povely síce zvládne, ale robí ich skôr z vlastného rozhodnutia než z túžby potešiť. Kto očakáva psa, ktorý sa teší z každého príkazu, bude sklamaný.

Výchova a výcvik

Skorá socializácia je pri čau-čau kľúčová viac než pri väčšine plemien, pretože jeho prirodzená rezervovanosť sa bez nej ľahko zmení na nedôveru až podráždenosť voči cudzím ľuďom. Výcvik musí byť pokojný, dôsledný a bez tlaku – čau-čau na nátlak reaguje zatvorením sa do seba, nie väčšou ochotou spolupracovať. Krátke, pravidelné lekcie fungujú lepšie než dlhé tréningy, a motivácia pamlskom má svoje hranice, pretože tento pes jednoducho nepotrebuje súhlas okolia tak ako iné plemená. Prvé týždne so šteniatkom doma opisuje článok prvé dni so šteniatkom, ktorý pomôže nastaviť správne hranice od začiatku.

Čau-čau v domácnosti

Doma je čau-čau pokojný, až rezervovaný pes, ktorý nevyhľadáva neustálu pozornosť a dobre znáša aj samostatné chvíle. Napriek tomu potrebuje pravidelný pohyb, ideálne v chladnejších častiach dňa, pretože jeho hustá srsť a stavba tela ho robia citlivým na horúčavy. Nehodí sa do domácnosti s malými deťmi, ktoré nerešpektujú jeho osobný priestor – na nečakané objatia či ťahanie za srsť reaguje skôr ústupom alebo varovaním než trpezlivosťou. Ak hľadáš plemeno s podobne nezávislým, severským charakterom, ale trochu prívetivejšie k rodine, pozri samojeda alebo akitu inu, ktorá má k čau-čau blízko aj povahovo.

Starostlivosť o srsť je pri čau-čau časovo náročná záležitosť. Podsada je extrémne hustá a raz do roka, u súk niekedy dvakrát, pĺzne masívne a sezónne – vtedy je potrebné česať psa denne, inak sa srsť rýchlo plstí. Mimo sezóny pĺznutia stačí česanie niekoľkokrát týždenne, no zanedbať ho nemožno ani vtedy. Návod na správny postup a pomôcky nájdeš v článku starostlivosť o srsť.

Často kladené otázky

Zhrnutie