
Všeobecná charakteristika
Bolonský psík je drobné biele plemeno z Talianska, ktoré bolo po stáročia spoločníkom šľachty a dnes je predovšetkým rodinným psom do bytu. Jeho srsť je hustá, kučeravá a pripomína bavlnu, bez podsady, čo ho odlišuje od väčšiny malých plemien. Povahovo je pokojnejší a menej hlučný než mnohé iné malé psy, no zároveň mimoriadne fixovaný na svojho človeka. Samota mu robí problém a dlhodobo sám doma trpí.
Pre koho je bolonský psík vhodný
Hodí sa ti, ak žiješ v byte a väčšinu dňa tráviš doma alebo máš možnosť brať psa so sebou – bolonský psík neznáša dlhú samotu a pri opakovanom osamení sa u neho môže rozvinúť úzkosť. Je vhodný aj pre seniorov vďaka svojej pokojnej povahe a nízkej potrebe intenzívneho pohybu. So staršími deťmi, ktoré rešpektujú jeho drobné telo, vychádza dobre, k malým deťom s hrubšími prejavmi je krehký. Ak zvažuješ malé plemeno do bytu, porovnaj si možnosti aj v článku najlepšie psie plemená do bytu.
Pes aj sučka vážia zvyčajne 2,5 – 4 kg a merajú 25 – 30 cm v kohútiku, rozdiely medzi pohlaviami sú minimálne. Srsť je biela, hustá a kučeravá, rastie po celom tele v podobe voľných kučier bez podsady, čím pripomína bavlnené vlákno. Telo je zavalitejšie a kompaktnejšie než u vizuálne podobných plemien, hlava je okrúhla s tmavými okrúhlymi očami a previsnutými ušami. Chvost sa nesie stočený nad chrbtom, pokrytý rovnako hustou kučeravou srsťou.
Vzhľadom na drobnú váhu potrebuje bolonský psík krmivo určené pre malé plemená s primeranou veľkosťou granúl a energetickou hodnotou zodpovedajúcou jeho nízkej telesnej hmotnosti. Prekrmovanie sa pri takomto malom tele prejaví rýchlo, preto treba dávkovať pochúťky s mierou. Podrobnejší návod na výber ponúka článok krmivo pre psa. Zubný kameň je pri malých plemenách bežný problém, takže suché krmivo alebo špeciálne pochúťky na zuby majú zmysel.
Bolonský psík je vo všeobecnosti zdravé plemeno, no vyskytuje sa u neho luxácia jabĺčka, teda vykĺbenie kolennej čašky, ktoré sa prejavuje občasným krívaním na zadnú nohu. Časté je aj nadmerné slzenie očí, ktoré zanecháva tmavé stopy pod očami a vyžaduje pravidelné utieranie. Zubný kameň sa tvorí rýchlo a bez pravidelnej starostlivosti o zuby vedie k zápalom ďasien. Pri kúpe šteňaťa sa oplatí opýtať chovateľa na zdravotný stav kolien u rodičov.
Bolonský psík pochádza z Talianska, kde jeho história siaha až do stredoveku a je úzko spätá s mestom Bologna, po ktorom dostal meno. Bol obľúbeným spoločníkom talianskej a neskôr aj európskej šľachty, vrátane významných rodov, ktoré si ho vymieňali ako cenný dar. Na rozdiel od pracovných plemien nikdy neslúžil na lov ani stráženie, jeho jedinou úlohou bola spoločnosť človeku. Táto história spoločenského psa sa odráža aj v jeho dnešnej silnej väzbe na majiteľa.
Povaha
Bolonský psík je pokojný, oddaný a v porovnaní s väčšinou malých plemien prekvapivo tichý – neštekne pri každom zvuku za dverami. Je mimoriadne fixovaný na svojho človeka, rád je nablízku a sleduje dianie v domácnosti, no nepôsobí neurotickým dojmom typickým pre niektoré drobné plemená. Voči cudzím ľuďom je spočiatku opatrný, po chvíli sa ale zvyčajne otvorí. Jeho najväčšou slabinou je znášanie samoty, ktoré berie ťažšie než väčšina psov jeho veľkosti.
Výchova a výcvik
Výcvik bolonského psíka je vďaka jeho ochote spolupracovať a orientácii na človeka pomerne jednoduchý, no dôležité je od začiatku pracovať na samostatnosti. Bez cieleného zvykania si na krátkodobú neprítomnosť majiteľa sa u neho ľahko rozvinie separačná úzkosť, ktorá sa prejavuje štekaním, ničením vecí alebo nečistotou v byte. Socializácia s inými psami aj ľuďmi mu pomáha zbaviť sa počiatočnej plachosti. Ako začať s výchovou hneď po príchode šteniatka domov, popisuje článok prvé dni so šteniatkom.
Bolonský psík v domácnosti
V domácnosti je bolonský psík nenáročný spoločník, ktorý sa spokojne prispôsobí bytovému životu a nepotrebuje záhradu ani dlhé výbehy. Krátke prechádzky a hra v byte mu na pokrytie pohybových potrieb stačia. Kučeravá srsť sa síce nepodobá na klasickú psiu srsť, ktorá masívne pĺzne, no bez pravidelného česania sa rýchlo plstí a vytvára chuchvalce blízko kože.
Bolonského psíka si ľudia často mýlia s maltézskym psíkom, keďže oba sú malé biele talianske plemená. Rozdiel je v type srsti a stavbe tela: bolonský psík má kratšiu, hustú kučeravú srsť bez podsady, zatiaľ čo maltézsky psík má dlhú, rovnú a hodvábnu srsť, ktorá sa česaním hladí a nie kučerí. Bolonský psík je tiež zavalitejší a povahovo pokojnejší, maltézsky psík býva živší a náchylnejší na štekanie. Ak zvažuješ jedno z týchto plemien, tento rozdiel v srsti a temperamente je najspoľahlivejším vodítkom pri výbere. Podobne nízko pĺznúcu, kučeravú srsť má aj pudel, ten je však vo väčšine variácií podstatne väčší a energickejší.
Prečo si vybrať bolonského psíka
- tichší než väčšina malých plemien
- ideálny do bytu bez záhrady
- nepĺzne, vhodný pre alergikov
- pokojná a oddaná povaha
Prečo si nevybrať bolonského psíka
- zle znáša dlhú samotu
- srsť sa plstí bez pravidelného česania
- sklon k slzeniu a zubnému kameňu
- krehký pre nešetrné malé deti
Často kladené otázky
Zhrnutie
| BOLONSKÝ PSÍK | Pes | Sučka |
|---|---|---|
| Hmotnosť | 2,5 – 4 kg | |
| Výška | 25 – 30 cm | |
| Dĺžka života | 12 – 14 rokov | |
| Pôvod | Taliansko | |
| Pôvodné využitie | spoločenský pes | |
| Potreba tréningu | 20 – 30 minút denne | |
| Energia | nízka | |
| Potreba pozornosti | vysoká | |
| Sklon k slintaniu | nízky | |
| Sklon k hrabaniu | nízky | |
| Sklon k štekaniu | nízky až stredný | |
| Sklon k chrápaniu | nízky | |
| Dĺžka srsti | stredne dlhá | |
| Typ srsti | kučeravá, bavlnená, bez podsady | |
| Farba srsti | biela | |
| Potreba starostlivosti o srsť | stredná | |
