Keď si domov prinesieme šteňa, ľahko nadobudneme pocit, že ho musíme od prvého dňa naučiť čo najviac povelov. Ako však vysvetľuje Iva Jindřichová z Pozitivního tréninku, začiatok spoločného života patrí najmä spoznávaniu, dôvere a postupnému učeniu pravidiel.
V rozhovore hovorí o krátkych tréningoch, načasovaní odmien aj o tom, prečo šteňa vonku nemusí zvládnuť niečo, čo doma už ovláda. Jej písomné odpovede sme preložili do slovenčiny, mierne skrátili a usporiadali.
Prvé dni so šteňaťom sú najmä o dôvere
Čím má majiteľ začať po príchode šteňaťa domov a aké očakávania sú realistické?
Prvé dni sú predovšetkým o vzájomnom spoznávaní a adaptácii. Tá môže trvať niekoľko dní až týždňov. Šteňa si postupne zvyká na nového človeka, prostredie, pachy, zvuky a ďalšie podnety. Je to preň veľká zmena a potrebuje sa naučiť, že aj na novom mieste je v bezpečí.
Majiteľ by sa preto mal sústrediť hlavne na vzťah. Pokojne šteňa zoznamovať s okolím a pozorovať, ako sa správa, čo má rado, čo ho baví a v čom je odvážne alebo neisté. Nemusí sa báť, že niečo zmešká, ak nezačne hneď prvý deň cvičiť „sadni“, „ľahni“ a „ku mne“.
Radšej než slovo výcvik používam slovo výchova. Každá naša interakcia totiž psa niečo učí. Nejde len o povely, ale aj o schopnosť premýšľať, zvládať vlastné impulzy a rozumieť jasným pravidlám. Napríklad že za iným psom môže ísť až po dovolení. Výchova prebieha už od prvého dňa.
Čomu sa teda venovať v praxi?
Budujte vzťah a ukazujte šteňaťu, že pri vás je v bezpečí a že vaša ruka je láskavá. So svetom ho zoznamujte pokojne, bezpečne a jeho tempom. Učte reakciu na meno: vyslovte ho, ideálne vždy rovnako, a keď sa na vás šteňa pozrie, pochváľte ho a odmeňte. Odmenou môže byť maškrta, pozornosť, pohladenie alebo hra. Meno tak spájate s príjemným zážitkom. Rovnako pokojne a trpezlivo učte čistotnosti.
Počítajte s tým, že šteňa občas urobí mláčku, niečo obhryzie alebo bude vyvádzať. Vonku môže najprv hlavne pozorovať a prvé prechádzky môžu znamenať len pár metrov tam a späť. Doma sa ešte len učí, čo sa smie. To všetko je bežná súčasť vývoja.
Krátky tréning a možnosť odísť
Ako dlho trénovať a podľa čoho spoznáme potrebu prestávky?
Tréning malého šteňaťa má byť krátky, jednoduchý a zábavný. Na začiatku často stačia dve či tri minúty. Dôležitejšia než dĺžka je kvalita spoločnej práce.
Začínajte zručnosťami, pri ktorých môže byť šteňa úspešné: reakciou na meno, nasledovaním ruky, dobrovoľným kontaktom s človekom alebo privolaním na krátku vzdialenosť.
Sledujte, čo vám hovorí svojím správaním. Odvracanie, strata záujmu, odbiehanie, hryzenie do rúk, intenzívne čuchanie, spomalenie či odmietanie odmien môžu signalizovať únavu, preťaženie, neistotu alebo príliš ťažkú úlohu. Žiadny z týchto prejavov však sám osebe neznamená automaticky únavu. Vždy záleží na kontexte.
Ideálne je skončiť ešte vtedy, keď šteňa tréning baví, aby si ho zapamätalo ako príjemnú skúsenosť a tešilo sa na ďalší. Šteňa má mať možnosť z interakcie odísť. Tréning má byť spoluprácou.
Marker označí správny okamih
Ako správne načasovať odmenu?
Pes sa učí podľa dôsledkov svojho správania. Ak chceme, aby niečo robil častejšie, snažíme sa toto správanie odmeniť. Užitočným pomocníkom je marker, teda označovač správneho okamihu.
Môže to byť klikr alebo krátke, zreteľné slovo, napríklad „jo“, „teraz“ či „klik“. Marker označí chvíľu, keď pes urobil požadovanú vec, a signalizuje, že bude nasledovať odmena. Samotnú odmenu preto nemusíme doručiť presne v okamihu správneho správania.
Ak šteňa učíme sadnúť si, marker použijeme vo chvíli, keď sa jeho zadok dotkne zeme. Následne mu dáme odmenu.
Čím šteňa odmeniť, aby ho to skutočne motivovalo?
O tom, čo je odmenou, rozhoduje pes. Pre jedno šteňa je najväčšou motiváciou kúsok mäsa, pre iné hračka, možnosť rozbehnúť sa za človekom alebo príležitosť niečo preskúmať.
Hodnota odmeny sa mení podľa prostredia a situácie. Maškrta, ktorú šteňa nadšene prijíma doma, nemusí byť dostatočne zaujímavá vonku medzi ďalšími psami. Pozorujte preto, čo vášho psa baví a čo mu chutí, a pripravte si viac možností.
Odmeňovať pritom nemusíme iba to, čo sme si vyžiadali povelom. Môžeme zachytiť a podporiť aj správanie, ktoré šteňa samo ponúkne a ktoré chceme vidieť častejšie.
Prečo to doma ide a vonku ešte nie
Aké chyby robia začínajúci majitelia najčastejšie?
Často majú vysoké očakávania. Chcú, aby malé šteňa hneď pochopilo pravidlá domácnosti a čo najskôr zvládalo veľa povelov za každých okolností. Jeho schopnosť sústrediť sa, regulovať emócie a zvládať náročnejšie situácie sa však ešte len vyvíja a potrebujeme ju postupne podporovať.
Ďalšou chybou je príliš rýchle zvyšovanie náročnosti. Šteňa sa napríklad naučí privolanie v obývačke, ale na lúke nereaguje. Majiteľ môže mať pocit, že ho ignoruje alebo skúša, čo si môže dovoliť. V skutočnosti ešte nemusí vedieť použiť naučenú zručnosť v oveľa náročnejšom prostredí. Každé správanie treba postupne prenášať do ďalších situácií.
Stretávam sa tiež s tým, že ľudia veľa pozornosti venujú tomu, čo šteňa nesmie, ale menej premýšľajú o tom, aké správanie by chceli a ako mu k nemu pomôcť. Odporúčam upraviť prostredie tak, aby malo viac príležitostí uspieť, a postupne ho učiť vhodné alternatívy.
Musíme každé nežiaduce správanie okamžite riešiť tréningom?
Niekedy šteňa potrebujeme niečo naučiť. Inokedy môže potrebovať viac spánku, menej podnetov, väčší odstup od situácie alebo čas dozrieť. Pri prezubovaní napríklad potrebuje predmety na obhrýzanie. Túto potrebu mu nemôžeme vziať ani ho za ňu trestať. Potrebujeme mu ukázať, ktoré predmety sú na hryzenie a ktoré nie.
Ako vybrať trénera alebo kurz pre šteňa
Na čo sa pýtať pred prvou lekciou?
Zaujímajte sa najmä o metódy práce a prístup k individuálnym potrebám psov. Dobrý tréner má vedieť vysvetliť, ako šteňa niečo naučiť aj prečo zvolil konkrétny postup. Odporúčam človeka, ktorý pracuje s pozitívnym posilňovaním, rešpektuje potreby šteňaťa a nepoužíva fyzické tresty, zastrašovanie ani pomôcky založené na bolesti či nepríjemných podnetoch.
Pri skupinových kurzoch sa pýtajte na počet šteniat, organizáciu hodiny a priestor na oddych. Malé šteňa sa sústredí krátko, preto má lekcia počítať aj s pokojom medzi jednotlivými cvičeniami.
Dôležité je tiež to, ako prebieha kontakt medzi šteňatami. Vypustiť ich všetky na jednu plochu a nechať, aby si všetko vyriešili samy, môže byť pre niektoré veľmi stresujúce. Kvalitná socializácia stojí predovšetkým na kvalite kontaktov. Tréner má rozpoznať, kedy je interakcia príjemná, kedy šteňa potrebuje pomoc a kedy kontakt radšej ukončiť.
Čo by si mal z tréningu odniesť človek?
Záleží aj na jeho očakávaniach. Niekto chce hlavne základné povely, iný sa chce venovať výchove širšie. Ja do tréningov zaraďujem aj zručnosti pre život: sebaovládanie, odpočinok, upokojenie po náročnej situácii, prepnutie z aktivity do pokoja či zvládanie rušivých podnetov.
Majiteľ by si mal všímať aj to, ako sa cíti on sám. Môže sa pýtať? Dostáva zrozumiteľné vysvetlenia? Rešpektuje tréner jeho obavy a možnosti? Cíti sa ako partner alebo sa bojí urobiť chybu?
Kvalitný tréning učí človeka rozumieť svojmu psovi, vedieť, prečo s ním niečo precvičuje, a použiť to v bežných situáciách. Má baviť psa aj majiteľa. Domov by mali odchádzať s predstavou, ako medzi lekciami pokračovať.
Čo si z rozhovoru odniesť do prvých dní
Redakčný prehľad z odpovedí Ivy Jindřichovej:
- Začnite dôverou, spoznávaním a pokojnou adaptáciou na nový domov.
- Skúšajte krátke, jednoduché cvičenia a sledujte šteňa aj okolnosti jeho správania.
- Pri práci s markerom označte správny okamih a potom doručte odmenu.
- Vyberajte odmeny podľa konkrétneho psa a situácie.
- Zručnosti prenášajte do náročnejšieho prostredia postupne.
- Pri výbere kurzu sa pýtajte na metódy, prestávky, kontakt medzi psami a vysvetľovanie úloh majiteľom.
Ak práve riešite príchod nového člena rodiny, ďalšie praktické témy nájdete v sprievodcovi prvé dni so šteniatkom.
Na otázky odpovedala Iva Jindřichová z Pozitivního tréninku. Zo zaslaných písomných odpovedí preložila a redakčne spracovala redakcia MojeZvieratko.sk. Rozhovor opisuje jej prístup k výchove a tréningu.